Prípad D.B. Coopera: Drzosť, padák a 200 000 dolárov

V histórii americkej kriminalistiky existuje len málo prípadov, ktoré by tak dokonale spojili drzosť, tajomstvo a takmer až filmovú romantiku ako prípad muža, známeho pod menom D.B. Cooper. Deň pred Dňom vďakyvzdania v roku 1971 tento elegantne oblečený muž uniesol lietadlo Boeing 727, vyžiadal si výkupné 200 000 dolárov, a potom urobil niečo, čo sa vymyká akejkoľvek predstavivosti: uprostred búrlivej noci a mrazivého vetra vyskočil s padákom z letiaceho lietadla niekde nad drsnou a neľútostnou divočinou severozápadného Pacifiku. A zmizol. Bez stopy. Už viac ako päťdesiat rokov je prípad D.B. Coopera jediným nevyriešeným únosom lietadla v histórii Spojených štátov. Kto bol tento muž? Prežil svoj šialený zoskok? A kde skončili peniaze? Toto je spis o dokonalom zločine, ktorý sa zmenil na americkú legendu.

Príbeh sa začal popoludní 24. novembra 1971 na letisku v Portlande, Oregone. Muž v strednom veku, odhadom štyridsiatnik, si na prepážke spoločnosti Northwest Orient Airlines kúpil jednosmernú letenku za 20 dolárov na krátky, 30-minútový let do Seattlu. Predstavil sa ako "Dan Cooper". Bol tichý, elegantný, oblečený v čiernom obleku s bielou košeľou a úzkou čiernou kravatou, čo mu dodávalo vzhľad obchodného cestujúceho. Na palubu letu 305 nastúpil s čiernym kufríkom. Krátko po štarte, keď lietadlo stúpalo, si pokojne objednal bourbon so sódou a zapálil si cigaretu. Následne podal lístok jednej z letušiek, Flore Schaffner. Tá, zvyknutá na to, že osamelí biznismeni jej dávajú svoje telefónne čísla, ho bez prečítania vložila do vrecka. Cooper sa k nej naklonil a potichu, bez akejkoľvek stopy agresie, povedal: "Slečna, radšej by ste si ten lístok mali prečítať. Mám bombu."

Na lístku stálo, že v jeho kufríku je bomba a jeho požiadavky sú jasné a precízne: 200 000 dolárov v neoznačených, použitých 20-dolárových bankovkách, štyri padáky (dva hlavné a dva záložné) a doplnenie paliva po pristátí v Seattli. Na dôkaz otvoril svoj kufrík len na pár sekúnd. Letuška uvidela zmes červených valcov, drôtov a batérie. Počas nasledujúcich dvoch hodín, kým lietadlo krúžilo nad Seattlom a FBI na zemi v panike zháňala peniaze a padáky, sa Cooper správal s neuveriteľným pokojom, chladnokrvnosťou a zdvorilosťou. Diskutoval s letuškami o miestnych pamiatkach, objednal si ďalší bourbon (za ktorý opäť riadne zaplatil) a dokonca sa postaral o to, aby posádka dostala jedlo. Jeho správanie bolo tak neštandardné, že posádka ho neskôr opísala skôr ako gentlemana než ako nebezpečného teroristu. Po pristátí v Seattli prebehla výmena hladko. Peniaze a padáky boli doručené na palubu, 36 pasažierov a dve letušky boli prepustení. Cooper potom prikázal pilotom, aby opäť vzlietli a nabrali kurz smerom na Mexiko City, s niekoľkými veľmi špecifickými a technicky náročnými inštrukciami: letieť v nízkej výške (približne 3000 metrov), s vysunutým podvozkom (aby sa znížila rýchlosť), s klapkami nastavenými na 15 stupňov a hlavne so spustenou zadnou, ventrálnou schodiskovou rampou – čo bola unikátna vlastnosť lietadiel Boeing 727.

Krátko po 20:00, niekde medzi Seattlom a Renom v Nevade, uprostred silnej búrky s prudkým dažďom a teplotami hlboko pod bodom mrazu, urobil Dan Cooper svoj legendárny krok. S peniazmi pripevnenými k telu, oblečený len v obleku, vyskočil zo zadnej rampy letiaceho lietadla do neznáma. Keď lietadlo nakoniec s minimom paliva pristálo v Rene, bol preč. Zanechal za sebou len svoju kravatu, osem ohorkov z cigariet značky Raleigh a obrovskú záhadu, ktorá zamestnáva FBI a amatérskych detektívov dodnes. Okamžite sa spustilo jedno z najväčších a najdlhších pátraní v histórii FBI, s kódovým názvom NORJAK (únos na severozápade). Agenti a stovky vojakov celé mesiace prečesávali rozsiahlu, hornatú a husto zalesnenú oblasť, kde sa predpokladalo, že Cooper pristál. Nenašli absolútne nič – ani telo, ani padák, ani kufrík, ani peniaze.

Záhade dodal nový, takmer mystický rozmer objav v roku 1980, deväť rokov po únose. Osemročný chlapec, Brian Ingram, našiel počas pikniku s rodinou na brehu rieky Columbia neďaleko mesta Vancouver (štát Washington) tri zväzky rozpadávajúcich sa 20-dolárových bankoviek, spolu v hodnote 5800 dolárov. Boli napoly zahrabané v piesku. Sériové čísla sa presne zhodovali s tými, ktoré FBI zaznamenala pred odovzdaním výkupného. Tento nález bol prvým a zároveň posledným konkrétnym dôkazom spojeným s Cooperom, ktorý sa kedy našiel. Vyvolal však ešte viac otázok. Prečo sa našla len malá časť peňazí? A ako sa tam dostali, keď boli nájdené desiatky kilometrov mimo predpokladanej trasy zoskoku? Hydrogeologické analýzy ukázali, že zväzky sa pravdepodobne do rieky nedostali hneď po zoskoku, ale boli tam uložené alebo sa tam dostali až o niekoľko rokov neskôr.

Kto bol D.B. Cooper? FBI v priebehu rokov preverila viac ako 800 podozrivých, no žiadneho nedokázala s prípadom definitívne spojiť. Dôkazy zanechané na palube sú protichodné. Na jednej strane jeho pokoj, technická znalosť Boeingu 727 a výber padákov naznačujú niekoho so skúsenosťami, možno bývalého vojaka z elitných jednotiek alebo zamestnanca v leteckom priemysle. Na druhej strane si vybral padáky, z ktorých jeden bol len cvičný a nefunkčný, čo by skúsený parašutista pravdepodobne okamžite odhalil. Vyskočil do extrémne nebezpečných podmienok, v noci, v búrke, do neznámeho terénu, a to len v obleku a mokasínach, čo drvivá väčšina expertov považuje za istú samovraždu. Forenzná analýza kravaty, ktorú nechal v lietadle, v roku 2011 odhalila stopy čistého titánu, čo viedlo k teóriám, že mohol pracovať v chemickom priemysle alebo v spoločnosti Boeing.

Hoci FBI prípad v roku 2016 oficiálne "administratívne" uzavrela z dôvodu nedostatku nových stôp ale legenda žije ďalej. D.B. Cooper sa stal americkým ľudovým hrdinom, symbolom rebela, ktorý prekabátil systém, ponížil FBI a zmizol bez stopy. Jeho príbeh inšpiroval knihy, filmy, piesne a nekonečné online diskusie na fórach, kde amatérski detektívi dodnes analyzujú každý detail prípadu. Spis D.B. Coopera tak zostáva otvorený v mysliach tisícok ľudí. Je to dokonalá záhada, ktorá nám pripomína, že aj v modernom svete plnom technológií a sledovania sa stále môže stať, že niekto jednoducho otvorí dvere a vykročí do noci, aby sa z neho stala večná a nepolapiteľná legenda.